Umelé sladidlá sú dnes obsiahnuté v ohromnom množstve výrobkov, napriek tomu budia veľkú nedôveru a mnohé kontroverzie, a to ako u spotrebiteľov, tak aj zdravotníkov. Aké umelé sladidlá vlastne existujú? Čo všetko spôsobujú umelé sladidlá? A ktoré sladidlo je najzdravšie? Na to sa zameriame v dnešnom článku.
Čo sú to umelé sladidlá a kde je možné na ne naraziť?
Ľudia sa snažia repkový cukor, prezývaný „biely zabijak“, nahrádzať zdravšími alternatívami už niekoľko desaťročí. Tradične využívajú prírodné alternatívy ako je med, kokosový cukor, javorový alebo agáve sirup. Ako zdravšiu alternatívu používajú najmä diabetici aj náhradné sladidlá prírodného pôvodu bez obsahu cukru, napríklad xylitol, maltitol, erytritol alebo obľúbenú stéviu.
Vďaka honbe za čo najnižšou kalorickou hodnotou nápojov a potravín si svojich priaznivcov našli aj umelé sladidlá. Umelé sladidlá sú syntetické náhradky cukru, ktoré na našich chuťových pohárikoch simulujú sladkú chuť, ale majú takmer nulovú energetickú hodnotu. Umelé sladidlá sú obsiahnuté nielen v cukrovinkách, ale aj v sladených nápojoch, športovej výžive, v cereáliách, pečive alebo ochutených mliečnych výrobkoch. Či už sa im snažíte vyhnúť alebo ich naopak vyhľadávate, nemožno poprieť ich zásadnú prednosť, a to, že sú spravidla sladšie ako cukor, ale zároveň obsahujú minimum kalórií.
Aké umelé sladidlá existujú?
Existujú dva základné druhy umelých sladidiel – a to sladidlá nízkokalorické a neenergetické, ktoré neobsahujú skutočne žiadne kalórie. Asi najznámejším umelým sladidlom je Aspartam. Ten je 200x sladší ako cukor a neobsahuje takmer žiadne kalórie. Jedná sa o jedno z celosvetovo najbežnejšie používaných umelých sladidiel, a to aj gigantov ako je Coca-Cola alebo Pepsi. V tomto roku bol Medzinárodnou agentúrou pre výskum rakoviny (IARC) zaradený do skupiny 2B, teda do zoznamu možných karcinogénov, pre jasný záver je však nutné vykonať v budúcnosti ďalšie štúdie.
Sukralóza sa vyrába úpravou bežného cukru a je zhruba 400-1000x sladšia. Patrí medzi najbežnejšie sladidlá využívané napríklad v jogurtoch, diétnych nápojoch a sirupoch. Sukralóza prešla stovkami štúdií a je považovaná za bezpečné sladidlo. V poslednej dobe ale odborníci upozorňujú na jej možný negatívny dopad na náš mikróbiom.
Asi 200x sladší ako cukor je nekalorické umelé sladidlo s označením Acesulfam-K. Omylom objavené sladidlo je typické mierne horkastou chuťou, spravidla sa preto používa v kombinácii s inými sladidlami.
Neotam patrí medzi novú generáciu sladidiel, je 7000x sladší ako klasický repný cukor. Jedná sa o biely kryštalický prášok, ktorý nemá žiadne kalórie a pýši sa nulovým glykemickým indexom, je tak vhodný pre diabetikov.
Ktoré umelé sladidlo je najzdravšie?
Za najzdravšie je odborníkmi považovaný sacharín, čo je nekalorické náhradné sladidlo 200-700x sladšie ako cukor. Ide zároveň o jedno z najstarších umelých sladidiel, v roku 1878 ho náhodou objavil ruský chemik Constantin Fahlberg, keď si pred večerou neumyl ruky a potom sa čudoval, prečo jeho chlieb chutí sladko. S týmto sladidlom sa môžeme stretnúť v žuvačkách, diétnych nápojoch alebo džemoch. V minulosti vedci našli spojitosť medzi konzumáciou sacharínu a vyšším výskytom rakoviny močového mechúra u laboratórnych potkanov, neskôr sa však ukázalo, že to bolo spôsobené špecifickou stavbou vylučovacieho ústrojenstva u potkanov. Sacharín sa radí medzi jedny z najviac preskúmaných látok a bol Medzinárodnou agentúrou pre výskum rakoviny (IARC) zaradený do skupiny nekarcinogénnych látok (Group 3).
Sú sladidlá nebezpečné?
Otázka bezpečnosti a škodlivosti umelých sladidiel nie je jednoznačná. Všetky využívané sladidlá musia prejsť náročným procesom posúdenia škodlivosti pred Európskym úradom pre bezpečnosť potravín (EFSA), nejde teda o žiadne jedy. Napriek tomu mnoho odborníkov najmä z oblasti zdravotníctva upozorňuje na nežiaduce účinky umelých sladidiel a odporúča potraviny s umelými sladidlami úplne vynechať. Čo môžu umelé sladidlá spôsobiť? Aj keď pominieme podozrenie z karcinogénnych účinkov niektorých sladidiel, pri zvýšenej konzumácii nám môžu napáchať v tele peknú paseku. V prvom rade môžu pri častej konzumácii negatívne ovplyvniť baktérie v našich črevách, a tým aj náš imunitný systém. Keďže sú umelé sladidlá o toľko sladšie ako cukor, môžu nadmerne stimulovať chuťové receptory, a tým ovplyvňovať naše vnímanie prirodzených chutí. Záverom teda je, že hoci majú umelé sladidlá svoje benefity a môžu skvalitniť život napríklad diabetikom, nie je vhodné ich konzumovať nadmerné množstvo s presvedčením, že sa jedná o zdravé potraviny.
Sára Aiblová je študentkou brnenskej právnickej fakulty. Okrem práva sa zaujíma o psychológiu, kultúru a cestovanie. Baví ju preskúmavať aktuálne témy zo sveta technológií či wellness a odovzdávať ich čitateľom.