Pleseň na potravinách je strašiakom asi v každej domácnosti. Stačí chvíľka nepozornosti a obľúbený syr, pečivo alebo ovocie začne pokrývať nežiaduca vrstva zelených alebo bielych škvŕn. Ale čo ak pleseň omylom zjete? Je vždy nutné plesnivú potravinu vyhodiť, alebo existujú výnimky, ktoré potvrdzujú pravidlo?
Obsah
Čo je to pleseň?
Pleseň patrí do tej istej biologickej ríše ako huby. V podstate ide o mikroskopickú hubu, ktorú možno nájsť prakticky všade — vonku aj vnútri, a to počas celého roka. Na potravinách ju spoznáme podľa charakteristických nazelenalých alebo našedlých škvŕn, ktoré často „kvitnú“.
Vo svojom vývoji má prekvapivo blízko k púpave – neviditeľné korene sa rozrastajú pod povrchom, zatiaľ čo viditeľná časť vystupuje nad neho. Navyše pleseň produkuje spóry, drobné čiastočky nesúce jej DNA, ktoré sa neustále vznášajú vo vzduchu a šíria pleseň ďalej. Napriek svojej malej veľkosti má obrovský vplyv na prostredie a naše zdravie.
Mykotoxíny
Mykotoxíny sú škodlivé látky produkované plesňami, ktoré môžu mať toxické účinky na ľudí, zvieratá, ale aj rastliny. Najčastejšie sa objavia v kontaminovaných potravinách či krmivách, ktoré sú skladované v nevhodných podmienkach, ako je vysoká vlhkosť a teplo. Tieto látky sú obzvlášť zákerné, pretože môžu spôsobovať akútne problémy – napríklad otravu či poškodenie pečene – ale aj dlhodobé zdravotné komplikácie, vrátane oslabenia imunitného systému alebo dokonca karcinogénnych účinkov.
Negatívne účinky mykotoxínov pritom často nie sú okamžite zrejmé. Ako upozorňuje Arun Bhunia, profesor mikrobiológie potravín na Purdueovej univerzite: „Nepriaznivé účinky sa neprejavia jednorazovým požitím. Namiesto toho sa tieto látky v tele hromadia v priebehu času.“ Aj keď sa teda po konzumácii plesnivej potraviny môžete cítiť dobre a nepociťovať žiadne ťažkosti, mykotoxíny ticho narúšajú zdravie organizmu, čo z nich robí neviditeľnú, ale veľmi reálnu hrozbu.
Čo robiť, keď zjem pleseň?
Ak ste niekedy omylom zjedli plesnivé jedlo, vo väčšine prípadov sa netreba obávať. Telo si zvyčajne dokáže s malým množstvom plesní poradiť, bez toho, aby došlo k vážnym následkom. Jednorazová konzumácia plesnivej potraviny preto spravidla nepredstavuje žiadny veľký problém. Napriek tomu by ste toto riziko nemali ignorovať, pretože pravidelná konzumácia plesní môže mať nepriaznivý vplyv na vaše zdravie.
Plesne totiž produkujú toxíny, ktoré môžu dráždiť tráviaci systém. Vo výnimočných prípadoch sa môžu objaviť závažnejšie príznaky, ako sú nevoľnosť, zvracanie, hnačka, nadúvanie, zvýšená teplota alebo dokonca silná alergická reakcia zahŕňajúca dýchacie ťažkosti. Ak sa tieto príznaky objavia po požití plesnivej potraviny, je dôležité neodkladne vyhľadať lekársku pomoc. Hoci väčšina prípadov konzumácie plesní končí bez následkov, je lepšie byť opatrný a venovať pozornosť signálom vášho tela.
Môžem pleseň odkrojiť?
Plesne sú všadeprítomné organizmy, ktorých mikroskopické spóry sa neustále vznášajú vo vzduchu a ľahko sa usádzajú na povrchu potravín. Keď nájdu pohostinné prostredie, napríklad vlhko a vhodnú teplotu, začnú rýchlo rásť a vytvárať typické farebné škvrny. Hoci sa môže zdať, že odstránením viditeľnej časti plesne potravinu zachránite, realita je často úplne iná. Pleseň totiž prerastá hlboko pod povrch, kde nie je viditeľná, a spolu s ňou sa často objavujú aj baktérie, ktoré môžu byť zdraviu škodlivé.
Napríklad u baleného ovocia, ako sú jahody, stačí, aby bola plesnivá jedna — je vysoko pravdepodobné, že spóry už kontaminovali aj ostatné plody. Podobne ani odkrojenie plesnivej časti syra či chleba nezaručí bezpečnosť potraviny, pretože nebezpečné toxíny, napríklad aflatoxíny, môžu zostať aj v neviditeľných častiach. Namiesto oškrabania či odkrojenia je preto bezpečnejšie plesnivú potravinu vyhodiť, aby ste neohrozili svoje zdravie.
Je pravda, že v niektorých prípadoch nemusím potraviny vyhadzovať?
Áno, existujú prípady, keď nie je nutné plesnivú potravinu okamžite vyhodiť. Pri tvrdých potravinách s nízkym obsahom vlhkosti, ako sú mrkva, tvrdé salámy alebo niektoré syry, je možné vrstvu plesne starostlivo odkrojiť, bez toho, aby to predstavovalo zdravotné riziko. Pri týchto potravinách pleseň neprerastá hlboko pod povrch, čo z nich robí bezpečnejšiu výnimku.
Pri väčšine potravín to však neplatí. Čerstvé mäso, mäkké ovocie a zelenina, jogurty alebo džemy sú na plesne oveľa náchylnejšie, pretože ich vysoký obsah vlhkosti umožňuje plesniam prerastať do hĺbky a šíriť sa po celej štruktúre. V takých prípadoch už nestačí pleseň odstrániť a je lepšie celú potravinu vyhodiť, aby ste predišli zdravotným komplikáciám.
Správne skladovanie je kľúčom k úspechu!
Najlepšou prevenciou je udržiavať chladničku čistú – pravidelné umývanie pomáha eliminovať plesne a baktérie, ktoré tam môžu prežívať, aj keď nie sú viditeľné. Dôležité je tiež potraviny spotrebovať včas.
Čím dlhšie ich skladujete, tým väčšie je riziko, že sa kontaminujú plesňami, zvlášť ak sú vystavené vlhkosti alebo kolísaniu teplôt. Dodržiavaním týchto jednoduchých pravidiel nielen predĺžite trvanlivosť svojich potravín, ale aj výrazne znížite riziko zdravotných komplikácií.
Zdroje: Apetit, Prima Fresh, Cleveland Clinic, Healthline, Tasting Table
Natálie Schönová je študentkou Vysokej školy ekonomickej v Prahe. Fascinuje ju alternatívne umenie, je vášnivou milovníčkou nevšedného jedla a písania. Neustále zdokonaľuje svoje kuchárske zručnosti a pracuje na svojich textoch. Písanie ju sprevádza od detstva, keď prvýkrát vzala do ruky ceruzku, a stále objavuje nové formy vyjadrenia.