Čo je vzťahový attachment a ako ovplyvňuje naše vzťahy?

Čo je vzťahový attachment a ako ovplyvňuje naše vzťahy?

Citové väzby, ktoré si vytvárame v detstve, ovplyvňujú celý náš život – najmä to, ako prežívame blízkosť, dôveru a vzťahy v dospelosti. Teória vzťahovej väzby (attachmentu) vysvetľuje, prečo sa v partnerských vzťahoch správame určitým spôsobom, čo nás priťahuje a prečo opakujeme podobné vzorce. V dnešnom článku sa pozrieme na to, čo je to citová väzba, ako vzniká a aké existujú jej typy.

Čo je to vzťahový attachment?

Vzťahový attachment by sa dal z angličtiny preložiť ako “citová väzba”. Teória citovej väzby (attachment theory) popisuje, ako sa ľudia emocionálne viažu v medziľudských vzťahoch.

A kedy väzba vzniká? Už v ranom detstve na základe vzťahu s rodičmi – konkrétne podľa toho, ako boli napĺňané naše potreby a akú starostlivosť sme dostávali. Práve tieto prvé skúsenosti formujú spôsob, akým sa v dospelosti vzťahujeme k partnerom.

Základy teórie citovej väzby

Teória citovej väzby bola vyvinutá britským psychológom Johnom Bowlbym, ktorý skúmal, akým spôsobom sa deti emocionálne viažu na svojich opatrovateľov.

Zistil, že keď sa deti cítia ohrozené alebo neisté, prirodzene vyhľadávajú blízkosť osoby, ktorá sa o ne stará – najčastejšie matky alebo otca – aby našli útechu a bezpečie. Kľúčovým prvkom tejto teórie je, že dieťa si vytvára pocit bezpečia vtedy, keď je jeho primárny opatrovateľ dostupný a citlivo reaguje na jeho potreby.

Takýto vzťah sa potom stáva základom pre jeho schopnosť nadväzovať zdravé vzťahy v dospelosti. Bowlby upozorňuje, že na rozdiel od vtedajších behaviorálnych teórií nie je najdôležitejšia potravinová odmena, ale práve kvalita starostlivosti a citová odozva rodiča.

Typy attachmentu a ako nás ovplyvňujú v dospelosti

V prípade citových väzieb psychologička Mary Ainsworth vo svojej štúdii zameranej na správanie dojčiat poukazuje, že spôsob, akým sú v ranom veku napĺňané detské potreby, zásadne ovplyvňuje, ako sa budeme v budúcnosti vzťahovať k iným ľuďom.

Na základe jej výskumov boli definované štyri základné typy citovej väzby: bezpečná, úzkostná, vyhýbaváúzkostno-vyhýbavá. Každý z týchto typov ovplyvňuje naše správanie vo vzťahoch, spôsob prežívania blízkosti a reakcie na konflikty alebo stres.

vztahy

Bezpečná citová väzba

Bezpečná citová väzba vzniká u detí, ktoré zažili stabilnú a láskyplnú starostlivosť a mohli sa spoľahnúť na svojich opatrovateľov. Ide o najbežnejší typ väzby, ktorý sa vyskytuje približne u polovice populácie.

Ľudia s týmto typom väzby nemajú problém prejavovať náklonnosť a záujem o druhých. Dokážu fungovať samostatne a cítia sa dobre aj bez partnera. Vedia si vo vzťahoch nastaviť zdravé hranice, zvládajú konflikty s pokojom a sú schopní prijať odmietnutie bez straty sebadôvery.

Úzkostná citová väzba

Úzkostná citová väzba vzniká u detí, ktorých potreby boli napĺňané nepredvídateľne a neúplne. V dospelosti sa prejavuje nedostatkom dôvery, emočnou nestabilitou a silnou potrebou potvrdenia zo strany partnera.

Títo ľudia často prežívajú vo vzťahoch stres a neistotu, bývajú závislí na blízkosti druhých a bez partnera sa necítia dobre. Ich vzťahy bývajú nevyvážené a naplnené obavami z odmietnutia či opustenia.

Vyhýbavá citová väzba

Vyhýbavá citová väzba vzniká u detí, ktorých niektoré potreby boli síce naplnené, ale iné opakovane prehliadané – napríklad dieťa dostáva jedlo, ale chýba mu fyzický kontakt a útecha. Tento typ väzby sa častejšie vyskytuje u mužov.

Dospelí s vyhýbavou väzbou kladú dôraz na nezávislosť a sebaurčenie. Blízkosť a emočná intimita im často spôsobujú nepohodlie, preto sa môžu vzťahom vyhýbať alebo si udržiavať odstup. Boja sa záväzkov a potrebujú dostatok priestoru – prílišná blízkosť ich môže „dusiť“ a viesť k uzavretiu sa do seba.

Úzkostno-vyhýbavá väzba

Úzkostno-vyhýbavá citová väzba je najvzácnejším typom a objavuje sa u malého počtu ľudí. Vzniká v detstve, často v dôsledku vážneho zanedbávania alebo zneužívania. Títo jednotlivci si nesú hlboké emočné zranenia, ktoré výrazne ovplyvňujú ich vzťahy v dospelosti.

Ako napovedá názov, tento typ väzby spája črty úzkostnej aj vyhýbavej väzby – ľudia sa boja záväzkov, ale zároveň túžia po blízkosti, ktorej sa však obávajú. Sú silne nedôverčiví, bránia sa intimite a často sa ocitajú v nefunkčných alebo nestabilných vzťahoch. Nadviazať zdravý partnerský vzťah je pre nich veľmi náročné.

Čo si z toho odniesť?

Ako vidíte, porozumieť vzťahovému attachmentu je veľmi dôležité – spoznáte tak príčinu toho, prečo sú vaše vzťahy napríklad toxické alebo prečo si vyberáte emocionálne chladných partnerov – a prečo sú takí oni.

Dôležité je poznamenať, že aj keď sa tieto návyky vytvorili v detstve, nie sú nemenné. S pevnou vôľou, sebarozvojom a sebareflexiou môžete prelomiť kliatbu zlej citovej väzby a zlepšiť tak kvalitu vašich sociálnych väzieb.

Zdroje: Institut moderní láska, Natama, Psychologie