Impostor syndróme, do slovenčiny preložené ako syndróm podvodníka, teda pocit, že nie ste dosť dobrí, hoci to vaše úspechy vyvracia, a že nepatríte niekam, kam vás doviedli vaše schopnosti, je oveľa častejší fenomén, než by sa mohlo zdať. Syndróm podvodníka si nevyberá. Postihuje takmer tretinu populácie a útočí všade, bez ohľadu na pohlavie, vek či spoločenskú vrstvu. Neriešenie problému syndrómu podvodníka pritom môže mať obrovské dopady na duševné a fyzické zdravie. Čo je syndróm podvodníka? Ako sa zbaviť impostor syndrómu? Odpovede nájdete v nasledujúcich riadkoch.
Čo je syndróm podvodníka
Syndróm podvodníka, z anglického termínu Impostor Syndrome (IS), tiež Imposter Syndrome či impostorizmus, je behaviorálne psychologický jav, keď má jedinec pocity nezaslúženého úspechu, nedôvery v seba samého a vnútorného strachu, že bude odhalený ako podvodník.
Osoba cíti pochybnosti o svojom intelekte, zručnostiach a schopnostiach a nedokáže internalizovať vlastné sukcesy. Všadeprítomné obavy z toho, že bude jedinec odhalený a označený za podvodníka, a to aj napriek overiteľným a objektívnym dôkazom o jeho úspechoch, môžu mať za následok stres, chronickú únavu, úzkosti a dokonca depresie.
Miera prevalencie syndrómu podvodníka sa podľa štúdií pohybuje od 9 do 82 %, prevažne v závislosti od typu populácie. Ďalšia štúdia ukázala štatisticky významnú súvislosť medzi syndrómom podvodníka a syndrómom vyhorenia.
Syndróm podvodníka najčastejšie postihuje študentov, menšinové skupiny a osoby s vysokým pracovným vyťažením. Ohrozenie je najmä tam, kde je vyvíjaný prílišný nátlak na pracovný výkon, a kde je v stávke príliš veľa, predovšetkým teda ľudia v zdravotníctve.
impostor syndróme – čo to je?
Mnoho ľudí, ktorí trpia syndrómom podvodníka, často ani nevedia, čo to je impostor syndróme a neuvedomujú si tak dôsledky, ktorý syndróm podvodníka má na sociálne väzby a predovšetkým na ich zdravie.
V práci a/alebo v štúdiu majú skvelé výsledky, zastávajú vysoké funkcie, majú početné akademické tituly. Napriek tomu títo ľudia trpiaci syndrómom podvodníka prisudzujú svoje zručnosti a doterajšie úspechy iba náhode, pretože len mali šťastie a boli v správny čas na správnom mieste. Majú pocit, že nie sú ani zďaleka také kompetentné a inteligentné, ako sa môže zdať, a že je len otázkou času, než na to ostatní prídu.
Akúkoľvek pochvalu či uznanie od okolia vnímajú ako súcit a ako čin z ľútosti. Naopak, najmenšie pochybnosti však nesú veľmi ťažko, pretože utvrdzujú zlú mienku, ktoré o sebe majú, a tiež prehlbujú nedôveru vo vlastnej kvality. Tieto podnety potom u tohto jedinca vyvolávajú túžbu po dokonalosti a pocity viny. V horších prípadoch syndróm podvodníka vedie k nízkemu sebavedomiu, úzkostiam, syndrómu vyhorenia či fóbiám, k obsedantno-kompulzívnej poruche a osobnostným poruchám či dokonca k depresii.
Čo spôsobuje impostor syndróme?
Syndróm podvodníka môže človeka postihnúť v priebehu života, alebo sa so syndrómom môže stretávať od detstva. Na vznik a rozvoj impostor syndrómu má vplyv množstvo faktorov – rodinné prostredie, dynamika a štýl výchovy, rodové a etnické stereotypy, kultúrne prostredie, spoločenské normy. Vplyv majú aj osobnostné rysy jedinca (nízke sebavedomie, sklony k perfekcionizmu a neuroticizmu) a ďalšie vonkajšie faktory (nástup do nového zamestnania a jeho strata, rovnako tak získanie a strata príslušnosti k akademickej obci).
Ako sa prejavuje syndróm podvodníka?
Syndróm podvodníka má všeobecnú charakteristiku, v praxi však možno rozoznať niekoľko odlišných skupín. Americká doktorka, spisovateľka a zakladateľka Impostor Syndrome Institute Valerie Young vytvorila 5 základných kategórií, na ktoré je možné syndróm podvodníka rozdeliť.
- Perfekcionista – Výsledok práce perfekcionistu musí byť vždy dokonalý. Ani potom ale nie je úplne spokojný a nevie svoj úspech náležite oceniť. V dlhodobom horizonte sa tak jedná o priamu cestu k vyhoreniu.
- Prirodzený génius – Tento jedinec od seba očakáva, že musí byť prirodzene geniálny. V škole vynikal, ale v dospelosti je väčšia konkurencia, čo je ťažké prijať. Má potrebu vynikať nad ostatnými. Rovnako ako perfekcionista si často stanovuje nereálne ciele a ak ich nedosiahne ihneď na prvýkrát, povedie to k pocitom zlyhania, hanby, viny a úzkosti.
- Superhrdina – Superhrdina svoje schopnosti zakladá na tom, že dokonale uspeje v každej úlohe (syn/dcéra, rodič, kamarát/ka, manžel/ka, zamestnanec, kolega,…). Akýkoľvek nedostatok, hoci len v jedinej oblasti, je preňho len ďalší dôkaz toho, že je neschopný.
- Sólista – Sólista verí, že všetky úlohy musí zvládnuť sám, pretože žiadosť o pomoc, alebo dokonca prijatie pomoci, pokladá za zlyhanie a vlastnú neschopnosť.
- Expert – Aby bola práca experta úspešne dokončená, potrebuje danú tému poznať do najmenších detailov. Predstava, že by narazil na informáciu, o ktorej nič nevie, je pre neho úplne neprijateľná. Často to však vedie k situáciám, kedy bude jedinec radšej mlčať, než aby povedal niečo zle.
Ako sa zbaviť impostor syndrómu?
Zbaviť sa impostor syndrómu sa môže zdať ako nemožné. Opak je však pravdou. Človek si však musí priznať problém, mať vôľu postaviť sa syndrómu podvodníka čelom a musí prijať ponúkanú pomocnú ruku.
Pripustenie si problému otvorí možnosti v jeho riešení. Porozprávajte sa o svojich pocitoch s blízkou osobou, alebo ideálne skúseným terapeutom. Nesnažte sa všetko zvládnuť sami. Práca v s ostatnými ľuďmi vám pomôže vyhnúť sa zahlteniu, uvoľní priestor vašim silným stránkam a poskytne potrebnú podporu alebo vedenie. Opustite svoju sociálnu bublinu, aby ste si otvorili obzory, získali nadhľad a zbavili sa nutkania porovnávať sa s druhými.
Ak sa objavia u vás pochybnosti o vašich schopnostiach a strach z odhalenia, nesnažte sa tieto pocity potlačiť. Spíšte si ich na papier. Spýtajte sa sami seba, či máte skutočné a overiteľné dôkazy. Rovnako si spíšte vaše úspechy. V rámci sebareflexie je dobré svoje úspechy oceniť a zbytočne sa nepranierovať za chyby.