Dĺžku života ovplyvňuje mnoho faktorov, množstvo z nich je čiastočne korelovaných. Je to strava daného jedinca, ekonomika krajiny, infraštruktúra, tiež stav zdravotníctva, úroveň kriminality, životné prostredie alebo napríklad vojenský stav krajiny.
Na svete existuje iba 5 zón, kde je najvyššia dlhovekosť. Vedci sa už veľa rokov zaoberajú štúdiom týchto zón a snažia sa odhaliť tajomstvo ich obyvateľov.
Kde sú modré zóny vo svete? Kto vymyslel modré zóny? Čo ich robí tak odolnými a umožňuje im žiť tak dlho? Existuje tajný návod na dlhovekosť?
Čo sú modré zóny?
Modré zóny, v angličtine Blue Zones, sú určité oblasti, kde sa ľudia dožívajú 100 a viac rokov. Modrá zóna dlhovekosti sa od zvyšku sveta líši tým, že sa tu vyskytuje až nezvykle vysoká koncentrácia storočných ľudí.
Kde sú modré zóny vo svete?
Na svete existuje 5 modrých zón:
- Loma Linda, Kalifornia, USA
- Nicoya, Kostarika
- Sardínia, Taliansko
- Ikaria, Grécko
- Okinawa, Japonsko
Krajina | Oblasť | Priemerná dĺžka života |
---|---|---|
USA | Loma Linda, Kalifornie | 87 |
Kostarika | Nicoya | 85 |
Itálie | Sardinie | 82 |
Řecko | Ikaria | 83 |
Japonsko | Okinawa | 84 |
Modrá zóna dlhovekosti
Aký je tajný návod na dlhovekosť? Život v modrých zónach je komplexný fenomén, ktorý nemožno zhrnúť do jednoduchého návodu.
Existuje mnoho faktorov, ktoré pravdepodobne prispievajú k dlhovekosti obyvateľov týchto oblastí.
Avšak, môžeme s istotou povedať, že striedma strava bohatá na rastlinné výrobky, dostatok fyzickej aktivity, silné sociálne väzby a nízka hladina stresu sú bezpochyby tými najdôležitejšími faktormi, ktoré môžu zvýšiť šancu na zdravší a dlhší život.
Spoločné črty modrých zón
Strava
Obyvatelia modrých zón sa stravujú striedmo a predovšetkým rastlinne. Strava je bohatá na sezónnu zeleninu a ovocie s prevahou rastlinných zložiek (obilniny, strukoviny, semená a orechy).
Mäso nekonzumujú vôbec, alebo maximálne 1–2 týždenne. Obmedzujú priemyselne spracované potraviny, rafinované cukry, trans-tuky, alkohol, kofeín a iné návykové látky. Na dlhovekosť vám pomôže detox organizmu.
Fyzická aktivita
Pravidelná, mierna fyzická aktivita je kľúčom k udržaniu zdravia a podpore dlhovekosti. Ľudia v modrých zónach zostávajú aktívni každý deň. Pravidelná fyzická aktivita a cvičenie majú opačný efekt, spomaľuje starnutie a podporuje zdravie.
Ako na dlhovekosť? Každý deň choďte na prechádzku. Do práce či do školy choďte pešo, alebo jazdite na bicykli. Vo voľných chvíľach si zájdite do posilňovne, zacvičte si doma alebo si na ihrisku zahrajte loptový šport.
Víkendy si užite v prírode pri geocachingu alebo na výlete.
Silné sociálne väzby
Úzke a kvalitné rodinné vzťahy a úcta k starobe sú v modrých zónach jedným zo základných pilierov dlhovekosti.
Zvykom v týchto oblastiach býva, že starnúci rodičia sú súčasťou domovov mladšej generácie, alebo bývajú blízko. To má za následok menší výskyt chorôb a úmrtnosti.
Nízka hladina stresu
Obyvatelia modrých zón nám ukazujú, že jedným z kľúčov k dosiahnutiu dlhovekosti je nízka hladina stresu.
V týchto jedinečných oblastiach sveta, kde je priemerná dĺžka života neobvykle vysoká, je tempo života často pomalšie a menej hektické než vo veľkých mestách a moderných spoločnostiach.
Vedecký výskum potvrdzuje, že stres je významne spojený so zvýšením zápalových procesov v tele, ktoré môžu urýchliť starnutie.
Ako na dlhovekosť? Vyhýbajte sa stresovým situáciám, praktizujte dychové cvičenia, pravidelne meditujte. Vyskúšajte otužovanie.
Dlhodobý zmysel života
Ľudia žijúci v modrých zónach majú silný zmysel života. Či už v podobe náboženskej viery, práce alebo koníčkov.
Myšlienka „mať pre čo žiť“ je základným kameňom životnej filozofie pre život v modrých zónach. Výskumy potvrdzujú, že mať zmysel života je kľúčové pre dosiahnutie dlhovekosti a šťastia.
Ľudia, ktorí majú jasne definovaný svoj zmysel, sú všeobecne šťastnejší a žijú dlhší a plnší život.
Treba podotknúť, že všetky uvedené oblasti s dlhovekosťou majú ďalší spoločný menovateľ: bezprostrednú blízkosť k moru.
To naznačuje, že morské prostredie a životný štýl s ním spojený hrá dôležitú úlohu v dlhovekosti.
Život v modrých zónach
Modré zóny ležia vo vyspelých a politicky stabilných krajinách, ktoré majú kvalitnú zdravotnú starostlivosť.
Sú to oblasti, kde sa zachoval tradičný spôsob života. Napriek tomu, že sú modré zóny rozmiestnené po celom svete a majú odlišnú geografickú polohu, majú určité spoločné vlastnosti.
Patrí k nim prevaha rastlinnej stravy (predovšetkým strukoviny a orechy), pravidelná fyzická aktivita, zmysel života, nefajčenie, zbožnosť a funkčné rodinné aj spoločenské vzťahy.
Jak sa dožiť stovky: Tajomstvo modrých zón
Jak sa dožiť stovky: Tajomstvo modrých zón (z anglického originálu Live to 100: Secrets of the Blue Zones) je dokumentárny seriál, ktorý v roku 2023 uviedla streamovacia platforma Netflix.
Pořadem, ktorý je založený na rovnomennej knihe, nás sprevádza jej autor Dan Buettner.
Tento americký výskumník, spisovateľ, rečník a držiteľ troch Guinessových rekordov v diaľkovej cyklistike sa o tieto oblasti, kde je vysoká dlhovekosť, zaujímal dávno pred premiérou dokumentu Jak sa dožiť stovky: Tajomstvo modrých zón.
V roku 2003 začal podnikať cesty do týchto destinácií. Nejazdil sám – spolupracoval s radou odborníkov antropológov, historikov, dietológov a genetikov.
O dva roky neskôr potom o fenoméne modrej zóny svet informoval v mesačníku National Geographic Magazine.
Kto vymyslel modré zóny?
S konceptom modrej zóny prvýkrát prišiel Michel Poulain v roku 2000.
Profesor z Katolíckej univerzity v belgickom Lovani, demograf a svetový odborník na štúdium dlhovekosti spolupracoval s ďalším vedcom Giannim Pesom. Prvá modrá zóna dlhovekosti bola identifikovaná na Sardínii.
Potom spolupracoval aj s Danom Buettnerom a skúmali život v modrých zónach v Japonsku, na Kostarike a v Grécku.
Tereza vyštudovala práva na Masarykovej univerzite v Brne. Má dlhoročnú prax, od roku 2012 sa živí ako redaktorka, novinárka, reportérka a prekladateľka. Písaním sa zaoberá aj vo svojom voľnom čase a jej snom je raz vydať svoju vlastnú knihu. Miluje pečenie a svojim blízkym s obľubou pripravuje torty a iné dobroty.