Väčšina alternatívnych diét sa od bežných diét líši vylúčením určitých druhov potravín, zvyčajne živočíšneho pôvodu. Rozdiely však môžu byť aj v spôsobe prípravy jedla, vo výbere potravín, v neobvyklom rozložení jedla počas dňa alebo v neobvyklých kombináciách potravín. Vzhľadom na veľmi širokú škálu rôznych typov alternatívnych diét nie je možné ich jednostranne odmietnuť. Čo je alternatívna strava?
Čo je alternatívna strava?
Pojem alternatívna strava nie je jednoznačne definovaný. Alternatívne stravovanie zahŕňa širokú škálu diét, ktoré sa líšia od bežných diét. Alternatívnu stravu možno teda definovať ako konzumáciu potravín, ktoré sa líšia od bežne zaužívaného zloženia potravín v danom prostredí. Môže sa líšiť nielen zložením jedálneho lístka, ale aj prípravou jednotlivých potravín.
Základným kritériom vhodnosti konkrétnej alternatívnej stravy je spektrum potravín a z neho vyplývajúci podiel hlavných živín – t. j. bielkovín, sacharidov a tukov. Čím užšie je spektrum „povolených“ potravín alternatívneho stravovacieho režimu, tým menej vhodný je tento režim. Naopak, čím širšie je spektrum konzumovaných potravín, tým menšia je pravdepodobnosť, že živín je nedostatok (alebo nadbytok). Ak alternatívny stravovací režim umožňuje dostatočne širokú škálu potravín, býva z hľadiska príjmu živín primeraný.
Prečo jesť alternatívnu stravu?
Alternatívne stravovanie je životná filozofia, ktorá vníma človeka ako celok a ktorej cieľom je dosiahnuť rovnováhu v súlade s prírodnými zákonmi. Motivácia zvoliť si alternatívny spôsob stravovania je rôzna. Dôvodov je mnoho, či už sú zdravotné, morálne alebo etické. Najčastejšie sa ľudia rozhodujú pre alternatívne stravovanie z dôvodu zmeny životného štýlu, zníženia hmotnosti, ochrany životného prostredia, odporu voči porušovaniu práv zvierat a zabíjaniu zvierat na potravu alebo neochoty žiť na úkor iných tvorov. Výroba potravín rastlinného pôvodu je menej škodlivá pre ekológiu a menej energeticky náročná ako výroba mäsa. Existujú však aj náboženské dôvody.
Alternatívne výživové smery
Alternatívne stravovacie návody zahŕňajú širokú škálu rôznych stravovacích smerov. Tieto sú najznámejšie:
VEGETARIÁNSTVO
Ide o jednu z najstarších a najrozšírenejších foriem alternatívneho stravovania. Základnou charakteristikou vegetariánskej stravy je obmedzenie až úplné vylúčenie potravín živočíšneho pôvodu. Vegetariáni sú vo všeobecnosti nutrične skromnejší a striedmejší, odmietajú fajčenie a alkoholické nápoje. Vegetariánstvo sa ďalej delí na niekoľko základných foriem:
- Demivegetariánstvo – nepovažuje sa za vegetariánstvo v pravom slova zmysle, pretože nejedia len červené mäso, ale aj ryby a hydinu.
- Polovegetariánstvo – konzumujú sa len niektoré druhy mäsa.
- Laktoovovegetariánstvo – konzumuje sa len mlieko, mliečne výrobky a vajcia.
- Laktovegetariánstvo – konzumovať sa smie len mlieko a mliečne výrobky.
- Ovovegetariánstvo – konzumujú sa len vajcia.
- Vegánstvo – vylúčenie všetkých potravín živočíšneho pôvodu.
- Frutariánstvo (frutariánstvo) – zameriava sa na konzumáciu tepelne neupraveného ovocia a orechov (alebo plodovej zeleniny), pričom podmienkou je získavanie plodov výlučne bez zásahu človeka, t. j. zberom plodov, ktoré spadli na zem.
- Vitariánstvo – ide o menej prísne frutariánstvo, keďže je možné zbierať rastlinnú potravu.
MAKROBIOTIKA
Makrobiotika je spôsob stravovania úzko spojený s jednou z najstarších svetových filozofií (čínsky taoizmus, zen – budhizmus), ktorá sa vzťahuje aj na výživu. Tento alternatívny spôsob stravovania tvrdí, že každá potravina má určitú energiu a je potrebné mať energie jin a jang v rovnováhe. Cieľom je vytvoriť v tele harmóniu, a preto sa obmedzujú potraviny zo skupiny jin a jang a mali by prevládať harmonické potraviny. Za najharmonickejšiu sa považuje ryža. Základom makrobiotickej stravy sú preto obilniny (až 50 %) a každé sústo by sa malo pred prehltnutím prežuť aspoň 50-krát.
Makrobiotika rozdeľuje potraviny podľa dvoch protichodných energetických síl:
- potraviny so silou jin – korenie, cukor, med, soľ, tekutiny, olej, ovocie, niektoré druhy zeleniny, mliečne výrobky, zemiaky, alkohol;
- jangové potraviny – ryby, mäso, vajcia, hydina a morské plody.
RAW FOOD
Tento alternatívny spôsob stravovania bez mäsa je založený na konzumácii rastlinných potravín, najmä ovocia a zeleniny. Potraviny sa konzumujú len v surovom stave, tepelne neupravené. Jedinou výnimkou je celozrnný chlieb, zemiaky a niektoré druhy strukovín. Čas a spôsob tepelnej úpravy týchto produktov musí byť taký, aby sa minimalizovala biologická hodnota produktu a zabezpečila sa dobrá stráviteľnosť a chutnosť.
PRERUŠOVANÝ PÔST
Prerušovaný pôst (IF) je súhrnný pojem pre rôzne typy presne naplánovaných a časovo obmedzených režimov, pri ktorých sa počas určitého obdobia cyklicky striedajú dve fázy. Obdobie je definované ako jeden deň (24 hodín) a fázy sú dve. V prvej fáze má človek vopred určený počet hodín, ktoré využíva na stravovanie. Druhá fáza, t. j. zvyšok dňa, je určená na dodržiavanie dobrovoľného pôstu.
Prerušovaný pôst, tiež prerušovaná energetická reštrikcia, je spôsob stravovania, nie reštrikčná diéta. Napriek tomu, alebo možno práve preto, sa ukázalo, že u ľudí, ktorí dodržiavajú prerušovaný pôst, bol pozorovaný zdravý úbytok hmotnosti. Vedecké štúdie okrem iného naznačujú, že prerušovaný pôst môže mať pozitívny vplyv na ľudské zdravie, najmä na srdce a mozog. Prerušovaný pôst môže zlepšiť citlivosť na inzulín, ktorá je kľúčová pre kontrolu hladiny cukru v krvi.
ORGANICKÁ STRAVA
Táto alternatívna strava je založená na konzumácii organických potravín alebo potravín, ktoré boli vyrobené bez použitia akýchkoľvek agrochemikálií. Tento stravovací trend súvisí so snahou znížiť negatívne vplyvy na životné prostredie.