Hoci je alkohol v Česku považovaný za súčasť našej kultúry, je jednou z najviac rozšírených a nebezpečných drog. Alkohol, rovnako ako napríklad opiáty či heroín, dokážu človeka doslova zničiť. A nielen závislého. Dôsledky životného prepadu sa priamo dotýkajú jeho najbližších, najmä rodiny a priateľov. O tom, že ide skutočne o veľký problém, hovoria aj čísla. Len u nás má viac ako 1,5 milióna ľudí nakročených k závislosti od alkoholu. Reálne toto číslo však môže byť oveľa vyššie.
Čo je alkoholizmus?
Alkoholizmus, teda závislosť na alkohole, je ochorenie, ktoré vzniká na základe častého, opakovaného a nadmerného požívania alkoholických nápojov. Tým vzniká návyk, ktorého následkom je strata kontroly nad pitím. V dôsledku závislosti potom dochádza k poruchám duševného i psychického zdravia, narušeniu sociálnych väzieb a podobne.
Alkoholizmus patrí medzi najhoršie vyliečiteľné závislosti. Raz vzniknutá závislosť je doživotná porucha. Závislosť na alkohole je relatívne zložitá pre telesnú zložku a tiež ľahkú dostupnosť návykovej látky.
Ako vzniká alkoholizmus?
Závislosť na alkohole často začína nepozorovane a plazivo, keď si jedinec spočiatku ani neuvedomuje, že sa rúti do problémov. Často až okolie upozorní jedincov na prebiehajúcu závislosť. Nebezpečné je aj pravidelné večerné popíjanie niekoľkých pohárov vína alebo pitie piva každý deň po práci.
Základnou charakteristikou závislosti je baženie, anglicky craving, čím rozumieme silnú túžbu užívať alkohol. Telesná závislosť sa prejavuje nárastom tolerancie k účinkom alkoholu, keď na to, aby sa človek uvoľnil alebo opil, sú potrebné vyššie dávky alkoholu.
Závislý človek postupne zanedbáva svoje záujmy a záľuby, ktoré ho tešia a venuje stále viac času získavaniu alkoholu, užívaniu alkoholu ak zotaveniu sa z jeho účinkov. Takto závislý človek pokračuje v pití alkoholu aj napriek jasným dôsledkom užívania alkoholu. Tými môžu byť zdravotné problémy z nadmerného pitia alkoholu či depresívne stavy. Jedinec sa postupne vyčleňuje zo spoločnosti a takmer pravidlom sú problémy v rodine aj v práci.
Kedy sa jedná o alkoholizmus?
Najčastejšia otázka, s ktorou sa odborníci stretávajú – ako sa pozná alkoholizmus? Počas času sa vyvíjali odporúčania pre hranice tzv. bezpečného pitia. Posledné vyjadrenie Svetovej zdravotníckej organizácie však uvádza, že bezpečné množstvo alkoholu neexistuje. Naopak rizikové množstvo pravidelne konzumovaného alkoholu sa líši ako medzi jedincami, tak aj v rôznych fázach života rovnakého človeka. Veľmi citliví sú mladí ľudia alebo ľudia s určitými duševnými poruchami.
Problém nastáva pri tzv. rizikovom pití. To môžu byť zhruba viac ako dva poháre alkoholového nápoja denne u mužov a jeden pohár u žien. Alarmujúcim príznakom je najmä baženie. Ak sa objavia telesné alebo psychické komplikácie, potom hovoríme o tzv. škodlivom užívaní. Ďalším, a to už trvalým, stupňom je potom závislosť.
Mnoho známych adiktológov sa zhoduje na tom, že žiadna presná hranica medzi rizikovým a nerizikovým pitím neexistuje a že sa jedná skôr o kontinuálny prechod. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) definuje hranicu nízkeho rizika pomocou dennej dávky alkoholu, ktorá by napr. pre dospelého muža nemala presiahnuť 3 dcl vína.
Táto definícia je samozrejme iba orientačná. Sami intuitívne cítime, že je značný rozdiel medzi tým, či rovnakú dávku vypijeme po dobrej večeri s priateľmi alebo napr. na lačno a tajne, pretože si potrebujeme dodať guráž pred prezentáciou na rannej pracovnej porade. Rovnako v Medzinárodnej klasifikácii chorôb nájdeme kritériá na stanovenie diagnózy závislostného ochorenia.
Ako sa pozná alkoholizmus?
Predstava mnohých, že alkoholik sa pozná len podľa červeného nosa, alkoholového dychu a dennodenného pitia, je mýtus. Alkoholizmus sa prejavuje tým, že človek nad sebou stráca kontrolu, stále myslí na alkohol, od pitia na verejnosti prechádza na pitie v súkromí, pretože sa hanbí a má pocity viny.
Za človeka závislého na alkohole sa považuje ten, kto počas posledných šiestich mesiacov vykazuje aspoň tri z nasledujúcich znakov: baženie (neodolateľná túžba sa napiť), znížená sebakontrola, odvykací stav, zvyšovanie tolerancie, zanedbávanie iných záujmov a pokračovanie v pití cez negatívne dôsledky.
Na začiatku hrajú dôležitú úlohu motívy užívania alkoholu. Niektorí ľudia sa opíjajú skrátka z dôvodov, ktoré vnímame ako značne rizikové. Konzumácia alkoholu pre niekoho slúži ako liek na úzkosť, stres, prázdnotu, zlú náladu či nespavosť. Veľmi riziková je tiež občasná potreba alkoholového excesu, pri ktorom dotyčný úplne stráca sebakontrolu a jeho hlavným motívom je únik z reality jeho bežného života. A ako sa lieči závislosť na alkohole? Je možná samoliečba alkoholizmu?
Ako sa lieči závislosť na alkohole?
Závislosť na alkohole je potrebné liečiť. V žiadnom prípade však nie je odporúčaná domáca liečba alkoholizmu. Samoliečba alkoholizmu nie je vhodná, nefunguje, z dlhodobého merítka je neudržateľná a môže byť dokonca nebezpečná.
Liečba závislosti na alkohole prebieha buď ambulantne (ordinácia psychiatrov, adiktologické ambulancie, denné stacionáre) alebo rezidenčne (detoxifikácia, krátkodobá a strednodobá liečba v psychiatrických nemocniciach, terapeutické komunity). Najúčinnejšou liečbou je ústavná protialkoholická liečba, ktorá je založená na systéme režimových a psychoterapeutických prvkov.
Adiktologická ambulantná a lôžková starostlivosť má charakter špecializovanej starostlivosti, ktorej jedinou alebo dominantnou cieľovou skupinou sú klienti/pacienti užívajú alkohol a iné návykové látky. Každé zariadenie má stanovené pre vstup do liečby iné pravidlá, ale všeobecne je vyžadované, aby si daný záujemca o liečbu zavolal sám a prišiel na prvú konzultáciu, kde sa dohovorí ohľadom ďalšieho postupu. Je to z dôvodu prejavenia potrebného záujmu a motivácie o liečbu, a preto nie je akceptované objednávanie rodinnými príslušníkmi.