Keď deti odchádzajú z domu, či už študovať, pracovať alebo si založiť vlastnú rodinu, je to z psychologického hľadiska významný medzník pre obe strany. Rodičia stoja pred náročnou úlohou. Preorientovať sa výlučne na manželský život, zmeniť sa z úlohy opatrovateľa, poskytnúť deťom a predovšetkým sebe dostatok priestoru a súkromia. Čo robiť, keď deti vyletia z hniezda? Aké sú príznaky syndrómu prázdneho hniezda? Ako sa vyrovnať s odchodom detí z domu?
Syndróm prázdneho hniezda
Syndróm prázdneho hniezda je charakterizovaný ako súbor príznakov vrátane osamelosti, depresie a skľučujúcich pocitov, ktoré rodičia zažívajú, keď ich deti odídu z domu. V podstate ide o krízu súvisiacu so zmenou rodinného systému a nadbytkom voľného času, ktorý rodičia nevedia vyplniť.
Tento termín sa začal používať v 70. rokoch 20. storočia a v rámci psychológie sa celkom udomácnil, hoci nejde o psychické ochorenie.
Syndróm prázdneho hniezda postihuje rodičov (väčšinou ženy), pre ktorých sa rodina stala zmyslom života, ktorí všetok svoj čas venovali deťom a svoje záujmy odsunuli na vedľajšiu koľaj. Syndróm prázdneho hniezda sa však netýka len žien. Je to problém, s ktorým sa stretáva aj mnoho mužov. Je však nepopierateľným faktom, že ženy sa s odchodom svojich detí vyrovnávajú ťažšie ako muži. Spravidla trávia viac času mimo domova, napr. kvôli práci.
Vplyv syndrómu prázdneho hniezda na psychiku rodičov
Syndróm prázdneho hniezda u matiek má mnoho dôsledkov, ktoré sa prejavujú na behaviorálnej aj emocionálnej úrovni. Sú ženy, ktoré odchod svojich detí vnímajú pozitívnejšie, napríklad ako nové vyčlenenie času pre vlastné potreby. Niektoré ženy sa však s odchodom detí vyrovnávajú ťažšie, pretože všetok svoj čas venovali deťom a starostlivosti o rodinu. Pre mnohé matky môže byť odlúčenie potvrdením ich súčasnej nepotrebnosti a nadbytočnosti.
Muži čelia podobným pocitom. Aj otcovia sa ťažšie vyrovnávajú so zmenou asymetrickej úlohy na symetrickú. Sú zvyknutí správať sa racionálne, pričom v konflikte s deťmi plne využívajú svoje nadradené postavenie. Ťažko sa preto vyrovnávajú so stratou moci, ktorú boli po celý čas zvyknutí využívať a ktorú stratia, keď ich deti opustia domov. Zrazu už nie sú pre nikoho hrdinami, nikto k nim nechodí po radu, cítia sa zbytoční.
Z psychologického hľadiska sú všetky negatívne pocity rodičov normálne, pokiaľ neprekročia určitý čas – približne 3 mesiace – a dramaticky neovplyvnia normálne fungovanie života. Ak bojujete so smútkom, máte tendenciu spomínať, prezeráte si rodinné albumy, plačete pri každej zmienke o dieťati, nemusí ísť hneď o problém. Akonáhle však tieto pocity prekročia určitú hranicu, nastupuje dlhodobá depresia, ktorú je potrebné začať riešiť.
Syndróm prázdneho hniezda: Príznaky
Aké sú príznaky syndrómu prázdneho hniezda? Zatiaľ čo pocit dočasného smútku a straty je úplne v poriadku, môže sa objaviť napríklad intenzívna podráždenosť alebo hnev. Ak tieto pocity trvajú dlhšie ako niekoľko týždňov alebo mesiacov, je lepšie vyhľadať odbornú pomoc. A rozhodne sa za to nemusíte hanbiť.
Medzi formy dlhotrvajúceho a intenzívneho nepokoja syndrómu prázdneho hniezda patria:
- Podráždenosť alebo hnev – Výrazný nárast frustrácie a hnevu. Je pravdepodobnejšie, že ich podráždia a rozčúlia veci, ktoré im v minulosti možno nevadili, čo môže viesť k nevôli a zatrpknutosti.
- Smútok – Pocity depresie, citovej bolesti a možno aj častejší plač.
- Osamelosť – Prežívanie hlbokého pocitu straty a túžba vrátiť veci do pôvodného stavu. Chýbajúce dieťa, ktoré odišlo, a každodenné zážitky spojené so zjednotením rodiny
- Strata identity, strata zmyslu života – Pre tých, pre ktorých bolo rodičovstvo hlavnou súčasťou ich identity, môžu mať pocit, že stratili svoj hlavný cieľ a spôsob, akým dosahovali zmysel života.
- Fyzické príznaky – Niektorí rodičia môžu zaznamenať nárast príznakov fyzického stresu, ako sú bolesti hlavy, chrbta, žalúdočné problémy, problémy so spánkom a podobne.
Ako sa vyrovnať s odchodom detí z domu?
Ak zažívate dlhodobý stres po tom, čo sa vaše deti natrvalo odsťahovali z rodinného domu, môžu vám pomôcť nasledujúce stratégie na zvládnutie syndrómu prázdneho hniezda:
Vyhľadajte podporu u iných rodičov. Mnohí rodičia riešia podobné problémy. Venujte osobitnú pozornosť tým, ktorí zmenu zvládli. Ich postrehy, rady a stratégie vám môžu pomôcť.
Prijmite načasovanie. Vaše dieťa môže odísť skôr alebo neskôr, ako ste očakávali. Môže to byť úplne odlišné od vašej vlastnej skúsenosti s odchodom z domu. Vaše dieťa sa rozhodlo, že je čas odsťahovať sa, osamostatniť sa, začať vlastný život. Možno máte silný pocit, že sa rozhodlo nesprávne, a to je vaše právo na názor. Ak však ich rozhodnutie neakceptujete, môže to viesť k zatrpknutosti a nevôli a otráviť váš vzťah s dieťaťom.
Podporte svoje dieťa. To ide ruka v ruke s predchádzajúcim bodom. Podpora môže pre rôzne rodiny znamenať rôzne veci. Vyžaduje si však rešpektovanie nezávislosti a potrieb dospelého dieťaťa. Ak si niečie dieťa želá robiť všetko samo, byť oporou znamená byť pozitívny a s rešpektom zadržať naše obavy a kritiku a namiesto toho sa zamerať na odvahu, silu a odolnosť vášho dieťaťa. To ho urobí silnejším. Ak vaše dieťa požiada o pomoc v určitej oblasti (napr. pri hľadaní bývania, inštrukcie, ako si nastaviť služby pre svoj nový domov), je v poriadku ponúknuť malú pomoc.
Buďte nápomocní aj sami sebe. Uznajte a rešpektujte skutočnosť, že túto zmenu prežívate ako stratu a smútok. Buďte k sebe láskaví a súcitní.
Porozprávajte sa so svojím dospelým dieťaťom o tom, ako budete udržiavať kontakt. Spýtajte sa svojho dieťaťa na rovinu, čo si myslí, že by bolo rozumné a ako zostať v kontakte. Neočakávajte, že sa vám bude hlásiť každý deň, aby ste neboli sklamaní, keď to urobí. Dokonca ho ani nenavštevujte. Musíte rešpektovať hranice jeho nového priestoru, inak môžete vyvolať reakcie, ktoré povedú k nevôli a vyhýbaniu sa. Ak sa opýtate, čo mu vyhovuje, bude to skôr vnímané ako podpora a rešpekt.
Buďte aktívnejší v iných oblastiach svojho života. Ak ste svoj čas a energiu investovali predovšetkým do svojich detí, môžete začať hľadať nové oblasti svojho života, na ktoré sa môžete zamerať:
- Fyzické aktivity – Choďte na prechádzky, do posilňovne, naučte sa cvičiť jogu, znovu sa venujte športu alebo iným fyzickým aktivitám, ktoré vás bavili predtým.
- Duchovné – Nájdite si čas na meditáciu alebo modlitbu, pridajte sa k spoločenstvu podobne zmýšľajúcich veriacich a zapojte sa do projektov a aktivít.
- Tvorivé – Naučte sa kresliť alebo maľovať, písať, hrať na hudobný nástroj, pridajte sa ku kapele, navštevujte tanečné kurzy.
- Kultúrne – Cestujte, navštevujte divadlá, kiná, múzeá, koncerty, ochutnávajte víno; podporí a oživí to manželský život.